Cestujete mestskou hromadnou dopravou? Ja áno. A čas strávený v dopravných prostriedkoch rozhodne nepovažujem za „mŕtvy“. Práve naopak. Najviac ma bavia ľudia. Výzor, správanie aj rozprávanie – „širokospektrálne“ témy komunikácie. Väčšinou sa dobre bavím.
Keď už mám odpozeraných a odpočutých cestujúcich, tak sledujem vodičov. Všimli ste si, aké majú v tých „svojich“ autobusoch alebo trolejbusoch niektorí „oltáriky“? Jeden zo šoférov na mojej linke, má taký ten – ten materiál sa volá tuším LESKIMO – no a z toho má taký obrúsok, na tom na pevno uchytenú vázičku s umelými kvetmi. A z toho istého materiálu mal aj záclonky, ale už ich zrušil. Asi musel . Videla som aj zbierku plyšákov. Alebo CDčka , pekné zavesené pod stropom, aby hádzali odblesky od slniečka. Mladšia generácia šoférov, to už je iný level. Na prednom skle v držiaku nejaká elektronika – väčšinou teda iPhone, nejaký drink v plechovke (nealko, samozrejme). A jeden mal na svojej šoférskej kabíne vo vnútri autobusu hneď pod číslom vozidla odkaz na sociálnu sieť – aj s kontaktnou adresou konkrétneho vodiča. Keďže je feši, predpokladám, že sa doma po večeroch nenudí J
Ďalšou všímania hodnou vecou – okrem „zariadenia“ kabíny – je ich správanie. Sledovali ste niekedy profíkov za volantom, ako jazdia? Zaujímavé, ba priam až rituálne. Na jednej strane nervák, ktorý sa prudko rozbieha, aby vzápätí ešte prudšie brzdil a hádzal odstredivou silou ľudí po celej ploche dopravného prostriedku. Gestikulujúci, nadávajúci všetkým naokolo – vodičom, a ak sa ozvú, tak aj cestujúcim. Toho sa nič nepýtajte, zliznete si to za všetkých. Na druhej strane šedivý pán, ktorý s volantom zaobchádza nežne, ako so ženou. Spravidla v bielej košeli, s kravatou, hmkajúci si nejakú pesničku s rádiom. A máme aj jedného „veselého“ vodiča – z kabíny na celý autobus rusínske pesničky, a na celý autobus spieva aj on. A ak nespieva, tak píska… Našťastie mu obidvoje celkom ide
Ja tých pánov za volantom obdivujem. Jazdiť po mestských cestách, riešiť situácie, ktoré sa vyskytnú, za každého počasia a dennej či nočnej hodiny. Už toto samé o sebe je záhul. A do toho ešte – ľudia. Väčšina nespokojná . S autobusom. Má málo sedadiel. Je plný. Pod sedadlom je papier, po autobuse lieta plastová fľaša. Spolucestujúci ho nepustia sadnúť. MHD nie je zosynchronizovaná a jemu pri prestupe na inú linku ušiel autobus. Alebo sa proste len zle vyspal….
Som dlhoročná vodička, mám najazdených cca 300 tisíc kilometrov a šoférujem rada. Ale toto je zamestnanie, ktoré by som nezvládla. Oni ho zvládajú s prehľadom, preto ich obdivujem. A pozorujem. A ešte som rada, ak na mňa v spätnom zrkadle usmejú (zvlášť jeden – vyzerá ako Bruce Willis ). Pekný deň všetkým