Neviem ako vy, ale ja milujem knihy. Ich vôňu, šuchot papiera, príbehy, ktoré sú v nich ukryté. V kníhkupectvách by som vedela stráviť celé dni. Dokonca som si vymyslela svoj „nezamestnanecký“ plán – ak by ma niekedy prepustili zo zamestnania (prekrížila som za chrbtom prsty, aby sa mi to nestalo) tak tam predpoludním nabehnem a celý deň budem len sedieť na pohovke a čítať. Ja viem, že sa to dá aj doma – ale tam to nemá takú atmosféru.
No a okrem kníh a celkom dobrej kávy som vo svojom obľúbenom kníhkupectve objavila ďalšiu fajn vec, ktorú som okamžite zahrnula do svojej „psychohygieny“ – protistresové omaľovánky pre dospelých. Názov by som však pozmenila – u mňa sa to po veľmi krátkom čase zmenilo na „protistresovú závislosť“. Tie obrázky sú nádherné, a ja sa už na konci pracovného dňa teším, ako doma splním všetko, čo sa odo mňa očakáva, a pri svojom obľúbenom CDčku sa pustím do maľovania. Detinské? Možno. Ale mne to fakt pomáha vyčistiť hlavu…
Až s príchodom takýchto jednoduchých vecí som si uvedomila, ako akékoľvek okrajové „stretnutie s krásou“ dokáže človeku pomôcť. Maľovanie, kurz paličkovanej čipky, kurz keramiky. Najprv som ich brala ako kratochvíle ľudí, ktorí sa doma nudia. Dnes už viem, že to nie je iba stratený čas, na konci ktorého je len hlina za nechtami a nepodarený terakotový kvetináč. Ich pridanú hodnotu som objavila až s odstupom času. „Umelecké diela“ môžu vychádzať z rúk každého z nás, a – aspoň u mňa to tak funguje – priamo úmerne s týmito dielkami mi z hlavy vyfučia správy, termíny a pracovný stres. Teda, tie, ktoré mali zostať na pracovisku a domov si ich nosiť nemusíte.
Niekedy stačí skutočne málo. Prechádzka s fotoaparátom v ruke, návšteva koncertu, 20 minútový popoludňajší spánok, alebo hoci aj 28e opakovanie obľúbenej komédie. Alebo neľútostné boje s kamarátmi pod basketbalovými košmi . Lebo psychohygiena je všetko, čo nám pomáha dobiť baterky pre naše každodenné fungovanie.
Želám nám všetkým čoraz viac stretnutí s krásou. Alebo prepotených tričiek.
Želám nám všetkým čisté mysle