Dospela som k poznaniu – ľudský život je vlastne vývojový diagram
Definícia hovorí, že je to algoritmus v grafickom tvare. Tvoria ho značky, do ktorých zapisujeme jednotlivé činnosti, ktoré sa majú vykonať.
Isto ste ho videli aj vy – tie také štvorce, obdĺžniky a kosoštvorce , v ktorých je napísaná nejaká činnosť. A z nich potom vychádza rôzny počet vetiev, teda minimálne dve – jedna označená „áno“, druhá „nie“. Pri prvom kosoštvorci sa rozhodneme pre jednu z možností, a tá nás nasmeruje k ďalšiemu kroku. Chcela som tu jeden jednoduchý pridať, ale nevydalo 🙂
A o tom je vlastne celý život.
Nastane určitá situácia, my sa rozhodneme a vydáme sa po nejakej vetve algoritmu, teda svojho života. Nesieme následky svojich rozhodnutí a nedozvieme sa, ako by sa náš život vyvíjal, ak by sme si vybrali tú druhú možnosť. Môže sa síce stať, že nás tá vetva – veľkou okľukou – vráti k pôvodnej situácii a my sa môžeme rozhodnúť znova. Ale na to sa spoliehať nemôžeme. Vo väčšine prípadov sa svojím prvým rozhodnutím vyberieme na cestu, ktorá možnosť návratu nedáva.
Práve preto by sme mali svoje rozhodnutia zvážiť. A pri tých dôležitých by možno pomohlo nakresliť si vlastný vývojový diagram. Ak pouvažujeme o možnostiach, možno budeme prekvapení, kam až nás algoritmy dovedú.
U mňa s vetou „nemal som na výber“ neobstojí nikto. Stále máme možnosť výberu. Niekedy sa síce rozhodujeme medzi jednou zlou a druhou ešte horšou možnosťou, ale ani vtedy by sme nemali ostať stáť a čakať, či niekto neprevezme túto zodpovednosť za nás. Alibizmus je jednoduchý. Silný človek sa rozhodne. A potom znáša následky…