OK, čakajme ďalej. .. Ale žime!

17. marca 2016, lentakkazdodenne, Nezaradené

 

Môj blog nikdy nemal byť o politike. A politiku na blogoch ani nevyhľadávam – práve naopak. Ale keď po nakliknutí na stránku nič iné ako politiku nenachádzam, dovolila som si pridať sem aj svoj názor.

 

Ako to, čo momentálne na Slovensku máme, chcete zmeniť?

 

Slováci volili tak, ako volili – jedni zmenu chceli, iní nechceli. Tí, ktorí sa riadili programami, išli napravo. Tí, ktorí si chceli postrážiť korýtka, naľavo. A tí, ktorým prekáža každý s odtienkom pleti len o čosi tmavším, ako má väčšina Slovákov, išli po svojom.

 

Potom to prišlo. Pred voľbami sa bili do pŕs a vyhlasovali, že Slovensko sa už červenať nebude. Po voľbách – v snahe dostať sa k nejakému korýtku – otočili kabáty a väčšina Slovákov (s prekvapením???)  zistila, že vôbec nemajú problém popierať svoje vlastné predvolebné vyhlásenia. Sami seba presvedčili, že vlastne nikdy iný názor nemali. Že sa ich voličom (ktorých na svojej ceste za peniazmi a mocou zneužili) zdvíha žalúdok a hanbia sa za svoju voľbu, je im úplne jedno, pretože korýtka už majú podelené.

 

A teraz sa pýtam všetkých tých, ktorí to z každej strany rozoberajú, riešia a pľujú krv raz na jednu a potom zasa na druhú stranu. Ako to chcete zmeniť? A hneď vám aj odpoviem – nijako! Už totiž nič zmeniť nemôžete. Už vás nikto nepotrebuje. Teraz všetci môžeme len čakať a dúfať, že to celé nevydrží a že o nejaký čas budeme môcť rozhodovať znova…  A už teraz môžeme premýšľať ako sa rozhodneme,  ak táto situácia skutočne nastane.

 

Tak čo keby ste prestali nadávať a vnucovať každému naokolo svoje názory, aj nenávisť.

Kombinácie „čo by bolo, keby ….“ sú zabudnuté. Načo je komu dobré riešiť, že „ak by ten v bielej košeli neurobil to, čo urobil“. Koho to dnes už zaujíma? On už to urobil!

Aj kombinácie  „kto s kým“ sú už známe a rozoberať ich znova, znova a znova vôbec nemá zmysel. Odišli s včerajším dňom.

A do tretice: kombinovať „čo bude keď …. „ je rovnako nezmyselné – ak tieto situácie nastanú, riešenia budú úplne iné, ako sa môže zdať dnes. Čas uplynie a stane sa x-vecí, ktoré  dnešné skutočnosti dovtedy 100x zmenia.

 

Tak si, prosím, dajte pohov. Také množstvo negatívnej energie, ako sa na mňa valí z každého príspevku (teda, každého nie – česť výnimkám) môže ľudskú dušu zavaliť špinou na tisíc ďalších životov! Však slnko vyjde aj zajtra, tráva bude aj zajtra zelená a o chvíľu príde jar. Tak popri tom čakaní na to, čo bude, nezabudnime žiť svoje životy. Garantujem vám –  ak by to dopadlo akokoľvek  – ak nie ste jedným z tých „ šťastných 150“  vaše životy by sa zmenili len veľmi málo, ak vôbec.