LenTakKazdodenne

V ostatnom čase mám viac negatívnych skúseností s „radcami“. Ľuďmi, ktorých nepoznám, poznať nechcem,  a už vôbec od nich nepotrebujem počúvať rady.

Príklad: nie tak dávno som na čelné sklo svojho auta dávala fóliu, ktorá mala zabrániť tomu, aby mi zamrzlo. Keďže bývam na sídlisku a parkoviská sú priamo pod oknami bytoviek, tak sa na túto moju činnosť prizeral pán z druhého poschodia – najprv ma o zbytočnosti môjho konania presviedčal vykrikovaním z okna – nereagovala som. Potom si dal tú námahu, že si obliekol vetrovku (domáce kárované papuče si nechal J ) a prišiel mi osobne porozprávať, že si tú fóliu dávam úplne zbytočne, pretože on počúval predpoveď počasia a v noci má byť teplo. A že je mi to vlastne aj tak nanič, pretože ak mrznúť bude, tak si budem musieť aj tak oškrabávať bočné sklá, aby som bezpečne jazdila, takže minúta-dve navyše na čelné sklo ma nezabije. Vypočula som si ho síce, ale potom som mu povedala, že OK – že  ďakujem, ale že je to moje auto, moje rozhodnutie a že si teda tú fóliu na okno dám. Reakcia bola prudká, hlučná a sprievodným javom bolo sfarbenie pokožky do bordova a nabehnutie žily na krku tohto staršieho pána. Dozvedela som sa toho o sebe dosť – kto (lepšie povedané „čo“) som, kam by som mala ísť a odkiaľ by som sa ani nemusela vrátiť. A že naša generácia je nevďačná, že máme problém s autoritami (bol cca o 10 rokov starší, ako ja, mimochodom). A to som si – zopakujem – dávala fóliu na predné sklo svojho auta.  Nehovorili sme spolu o covide, o vojne na Ukrajine, o Matovičovi,  ani o žiadnych podobných témach, ktoré spoločnosť polarizujú. Iba som nestála o jeho nevyžiadaný názor/radu. Podobne sa na mňa rozkričala aj pani v nákupnom centre, podľa ktorej na pečivo mylne používam papierový a nie plastový sáčok… Tak neviem – asi vyzerám veľmi bezradne, keď majú ľudia pocit, že potrebujem ich rady.

Prečo má niekto potrebu radiť, ale hlavne prečo sa vytočí do nepríčetna a je agresívny, ak jeho nevyžiadanú radu nie sme ochotní akceptovať?  Odpoveď nepoznám.   Stále ma to však utvrdzuje v mojom nastavení – zasahovanie do môjho života odmietam akceptovať a aj budem sa mu – aj za cenu, že sa mi ujde spŕška vulgarizmov – naďalej brániť (nabudúce tu možno napíšem, že som dostala dáždnikom po krížoch J J J ) Želám vám všetkým pekný deň