LenTakKazdodenne

Prečo sa dnes toľko pozornosti venuje pseudo-celebritám ?

Čo pre nás urobila „rosnička“, ktorá po správach na obrazovke niektorej z komerčných televízií „odrapoce“, že dnes síce svietilo slnko, ale zajtra ráno bude hmla, cez deň zaprší a preto si nemáte zabudnúť pršiplášť? Túto vetu si kladiem vždy, keď  na mňa tieto chronicky známe tváre vypadnú zo stránok „lifestylových“ týždenníkov, bulvárnych denníkov,  občasníkov samosprávy či nebodaj z plagátov vedľa ciest.  Kto to preboha je, že ma média kŕmia informáciami o tom čo raňajkuje, aká farba sa jej páči, kam chodí nakupovať, že si zlomila necht a že sa jej ťažko žije, lebo jej všetci závidia?

Kam až sme sa dostali, že potetovanému primitívovi sa kdesi na farme na konci sveta stačí k ľuďom správať ako k dobytku, podvádzať,  a ešte za to získa vysokú finančnú hotovosť a neuveriteľnú pozornosť médií ? Prečo aj  kedysi seriózne denníky riešia s čím sa hrá moderátor hlavných správ  našej megaúspešnej komerčnej televízie ?

Nie som práve ukážková vzorka bulváru v žiadnej jeho forme – nečítam ho, nesledujem v televízii a nepočúvam v rádiu. Ale, bohužiaľ, aj keď sa o to veľmi snažím,  vyhnúť sa mu nedá.  Veľmi ma mrzí,  že   v médiach riešime predpovedačky počasia, víťazov „čímhoršietýmlepšie“ reality show, tupých moderátorov televíznych správ,  zločincov a neprispôsobivé menšiny. Prečo vlastne živíme desiatky časopisov, ktorých informačná hodnota sa nielenže rovná nule, ale je kdesi hlboko pod ňou ? Ako je možné, že „úspešného speváka, moderátora, manažéra a sociológa“  Martina Jakubca pozná takmer celé Slovensko, ale nikto nevie o vedcoch, ktorí spolupracujú s CERNom,  špičkových vývojároch či lekároch, ktorí v Afrike pri pomáhaní iným riskujú vlastné životy?

To už skutočne máme rebríček hodnôt prevrátený dolu hlavou a to, o čo sme si kedysi ani neotreli topánky sa dostalo medzi priority? Príbehy skutočných osobností a normálnych ľudí časopisy nepredávajú, dnes sú na titulkách iné „celebrity“. A preto, aby sa tam dostali, sú ochotné urobiť všetko. A to doslova!

Zo mňa bulvár nežije. Nekupujem ho. Na vystielanie koša na odpadky mi postačia inzertné časopisy, ktorými mi – napriek upozorneniu „nevhadzovať reklamu“ – ich doručovatelia zasypávajú poštovú schránku. Ale je mi jasné, že nad stratou jedného čitateľa tento typ médií horko plakať nebude.  A kým ľudia na únik z vlastnej reality potrebujú čítať o živote niekoho iného, bude zrejme bulvár zaplavovať naše každodenné bytie. A mňa osobne vytáčať.

Kým nezľahostajniem, chodím sa zahojiť do kníhkupectiev.  Aj keď brak zabral aj ich veľkú časť, ak  viete  čo chcete, ešte stále si  tie svoje regály s informáciami voňajúcimi po novom papieri a tlačiarenskej černi  nájdete.

Ak patríte k tým, ktorí k rannej káve potrebujú čerstvý prísun bulvárnych informácií, hádam ma za tento článok nezatratíte. A ak ste moja krvná skupina – tak spolu zatnime zuby a vydržme!  Veď, kým si bulvár neposvieti priamo na nás (a ak nie sme rosničky, farmári, primetime-oví moderátori  alebo Nora Mojsejová, tak nám isto dá pokoj) nejde o život. A ak nejde o život ….