LenTakKazdodenne

Dospela som!

Ko-neč-ne.

Aj keď teda papierovo som dospelá už veľmi dlho, teraz si to o sebe skutočne myslím.

Uvedomila som si to, keď sa mi na všetkých mojich mailových kontách geometrickým radom začali množiť informácie  o neuveriteľných zľavách a neuveriteľných cenách neuveriteľných výrobkov. Ešte nedávno – možno pred rokom – by som ich čítaním strávila hodiny. Dnes ich s úsmevom dokážem označiť a bez čítania hromadne poslať na cintorín nevyžiadaných správ.

Mám totiž všetko!

Teda – aby ste to nechápali zle – rozhodne nebývam vo vile s dvadsiatimi izbami, zimnou záhradou a bazénom. Ani sa nevozím v červenom aute s koníkom.  Rovnako nechodím od hlavy po päty oblečená v značkovom oblečení a moje kabelky nie sú o písmenkách. Ale skutočne mám všetko, čo potrebujem – mám kde bývať, mám sa na čom voziť, mám si čo obliecť a hlavne: mám okolo seba rodinu, ktorú milujem. A – aj keď je to klišé, je to fakt  – ostatné skutočne nie je podstatné.

Výpredajové handry? Stovky kozmetických prípravkov, fľaštičiek, tužiek? Šperky, bižutéria, dekorácie do bytu? Topánky všetkých farieb? Kabelka listová, nákupná, spoločenská, IT bag? Dokedy sa to dá nakupovať? Ako dlho potrvá, kým nás všetky tie nepotrebné veci zasypú?

Som dospelá, pretože si viem povedať „toto nepotrebujem“. A som dospelá aj preto, že sa viem s vecami rozlúčiť a viem ich posunúť ľuďom, ktorí ich potrebujú viac ako ja.

V lete sme vypratávali dom predtým, ako sa doň nasťahovali noví majitelia. V „garážovom výpredaji“ sme za pár centov „predali“  mnoho krásnych a funkčných vecí a mňa aj dnes poteší, keď stretnem pani oblečenú v mojom obľúbenom kabáte. A vedomie, že sa v krízovom centre matky s deťmi prikrývajú našimi paplónmi a snívajú na našich vankúšoch, ma teší ešte viac. Lebo nie o veciach je život. Keď vám „zazvonia“, so sebou si ich nevezmete. Kupovať do bytu stále nové a nové skrine, plniť ich zbytočnosťami a dopustiť, aby sa práve toto stalo pre nás zmyslom života, takto by sme dopadnúť nemali!

Skúsme si napríklad v nákupnom centre medzi dvoma obchodmi ponúkajúcimi neskutočné zľavy nájsť  kaviarničku, kde si namiesto bezhlavého nakupovania posedíme s priateľmi a porozprávame sa, aké boli Vianoce. V piatok poďme do fitka,  februárový víkend si vyhraďme na benátsky karneval a v septembri sa vyberme na Seychely alebo hoci len tuto,  na Muráň. Užívajme si prítomnosť rodičov, súrodencov a kašlime na veci.

Keď vetu „toto nepotrebujem“ dostanete do hlavy, bude sa vám rozhodne lepšie žiť. S každou vyhodenou zbytočnosťou z vášho prepchatého bytu sa zvyšuje priestor na prúdenie dobrej energie a to nehovorím o energii, ktorou vás naplnia stretnutia s ľuďmi. Nestrácajte čas a skúste to už dnes.

P.S. Naposledy ma dojala moja rodina – keď som prišla s prosbou, sestra bez mihnutia oka napchala do vreca určeného pre útulok  vankúše, prikrývky, teplé svetre,  šály  a PRAVÝ SLOVENSKÝ KOŽUCH. Mamka potom pridala ďalší.

Ak by ste si niekde všimli ženu bez domova v škoricovom strihanom baranovi, tak si ani na okamih nepomyslite, že ho ukradla. Je od prajných ľudí,  aby si na tej ulici zahriala aspoň telo